Книги по разным темам Pages:     | 1 |   ...   | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |   ...   | 52 |

Таким образом, можно сделать вывод о том, что наличие мировоззренческого кризиса свидетельствует о необходимости поисков нового основания для разработки принципиально иного мировоззрения. Новое мировоззрение должно органично включать в себя все положительные достижения прошлых поколений, но при этом направить человека по иному пути, приводящему его к гармонии с окружающим миром, к гармонии внутричеловеческих отношений, а также к гармонии внутри себя. Это мировоззрение по-новому должно ставить вопрос о смысле человеческой жизни. Представляется вероятным, что стержнем нового мировоззрения может быть переориентация человека от направленности на преобразование окружающей природы к преобразованию самого себя. Вопрос о возможных конкретных способах и направлениях самосовершенствования человека требует дальнейших разработок.

Использованная литература 1. Бердяев Н.А. Воля к жизни и воля к культуре / На переломе. Философские дискуссии 20-х годов: философия и мировоззрение / Сост.

П.В.Алексеев. - М.: Политиздат, 1990. - С. 73-84.

2. Соловьев Вл. С. Лекции по истории философии / Вопросы философии. - 1989. - № 6.

3. Фромм Э. Иметь или быть - М., 1986.

SLOBODA LOVEKA Jn Zozuak Sasn spoloensk zmeny vyaduj od kadho socilneho pracovnka, aby reagoval na aktulne otzky svisiace s touto prcou a rieil rzne problmy s prihliadnutm na konkrtne spoloensk prostredie. Pochopenie spoloenskej situcie, filozofickch prdov a novch monost komunikcie prispieva k lepiemu pribleniu sa sasnmu loveku. To dva socilnemu pracovnkovi monos lepie reagova na otzky svisiace s kvalitou ivota a sprvne uplatni kresansk prstup k loveku. Predstavuje to rieenie takch zvanch otzok a poiadaviek loveka vo svetle Evanjelia, akmi s: pokoj, sloboda, spoloensk spravodlivos, cta k ivotu, vzah loveka k prrode a z toho vyplvajca problematika ekolgie, kvalita ivota, rasov nenvis, feminizmus a alie.

Pravoslvna teolgia a ivot v Cirkvi ponka rieenie tchto najzvanejch otzok, avak vyaduje to sprvny prstup, pretoe aj vplyvom nesprvneho prstupu sa mu vytvra v spolonosti problmy, ktor otriasaj spoloenskmi i mravnmi hodnotami loveka a stvaj sa asto nezvldnutenmi.

Z pohadu pravoslvnej teolgie m sloboda rozhodujci vznam pre ivot loveka, pretoe jedine jej uplatnenie m perspektvu pri jeho rozhodovan.

Sloboda je ДBo spsob sprvania sa (Boha) k loveku1 a aj zo strany loveka sa vyaduje podobn prstup. Boh slobodne stvoril svet a loveka, z lsky s nm komunikuje, ni mu nenanucuje. Tak je kresansk Boh v Trojici vo svojom sprvan sa k svetu a loveku, preto i loveka stvoril slobodnho. Daroval mu raj, ale aj v raji ho ponechal slobodnm. Ani po pde Boia lska nenechala loveka, pretoe nie je ahostajnm Bohom, ale z lsky oslovuje loveka, posiela mu svojho Jednorodenho Syna, Boholoveka Christa, ako monos slobodnho ivota a lsky, nie z nantenia. Christos priiel na zem, il a psobil vo svete a vyzva loveka: ДKto chce, nech ide za mnou! Teda, kto chce ivot, nech slobodne prde a zastn sa na om. Maxim Vyznva zvl zdrazuje slobodu Boej prirodzenosti ako prototypu slobody udskej prirodzenosti, stvorenej poda jej obrazu, ke hovor: ДKe bol lovek stvoren poda obrazu dobrho a nad bytm Boha a ak Boia prirodzenos je slobodn, znamen to, e aj lovek, podobne ako Jeho obraz, je slobodn vo svojej prirodzenosti, a ke je slobodn vo svojej prirodzenosti, potom je slobodn aj vo svojej vli.,.:.. In:, vydanie,, s. 105.

PG 91, 304.

й J. Zozuak, Pravoslvna teolgia dva loveku vonkajiu aj vntorn slobodu. Na druhej strane zpadn teolgia odcudzuje loveka od pvodnej idey slobody a vedie k podriadenosti loveka Bohu, ktor trest, vladrovi, ktor trest,3 o vedie k duchovnmu i telesnmu zotroovaniu ud. Pravoslvna teolgia chpe loveka ako spolupracovnka Boha (synergia) a vedie ho k slobode. P.

Paulopoulos hovor: Дiaden politick systm nedal udskej slobode a udskm prvam tak miesto a rozmer ako kresanstvo, ktor slobodu loveka povauje nielen za jeho prvo, ale aj za jeho povinnos, pretoe autentick lovek je len ten, ktor je slobodn, ako to vyjadril rusk filozof N. Berajev, alebo Dostojevsk.4 Je teda zrejm, e lovek m vsadu slobody. Ak strat slobodu, prestva i ako lovek. lovek zrove podlieha ohranieniam a obmedzeniam, ktor si ani neuvedomuje. Fyzick, biologick, etick, spoloensk a in zkony, jeho samotn existencia, okolie a svet tvoria urujce a vymedzujce faktory slobody loveka.

Okrem toho je lovek aj spoloensk bytos. Rod sa a ije v nejakej spolonosti, v ktorej sa rozvja jeho spoloenskos a vyjadruje sa jeho sloboda.

Zrove spolonos uruje a teda vymedzuje jeho slobodu. Kad spolonos m vplyv na svojich lenov a vymedzuje ich jazyk, morlku, ustanovenia a zvyky do takej miery, e povauj za samozrejm tieto vymedzenia a ohranienia a veria, e si ich slobodne vyberaj.

V tejto svislosti G. Mantzaridis uvdza prklad jazyka.5 Vetci rozprvaj jazykom prostredia, v ktorom ij. Povauj ho za samozrejm znak svojej osobnosti a prostriedok na vyjadrenie slobody bez toho, aby rozmali o vekom nsil, ktor uplatuje na kadom z nich. Toto nsilie sa uplatuje vo forme neprosnho Дzkona. Ak ho niekto chce poruova, stva sa smieny alebo zostva v stran. Sta, ak sa poksi rozprva tak, e poruuje nejak vznamn jazykov pravidlo, m vyvol irniu alebo prekvapenie. Podriadenie zkonom, ktor ustanovuje jazyk, sa uskutouje bez protestov. lovek nepociuje podriadenie, pretoe zvntoruje jazyk a stotouje sa s nm. To ist sa deje aj v inch oblastiach, ktor formuj tzv. spoloensk Дzkon, teda ustanovenia, mravn zklad, zvyky a pod.6 Ke zvntorujeme spoloensk zkon, lovek sa zospoloenuje, je astn na truktrach spolonosti, povauje ich za svoje a funguje ako ich len.

Ke odliujeme slobodu od spolonosti, zd sa nm slobodn, pretoe na u pozerme z jednho zornho uhla, ktor ju odliuje od okolia a poukazuje na V tejto svislosti je mon spomen krut realitu inkvizcie, ktor zasiahla aj nae prostredie.

Byzantsk kultra v kontexte eurpskej civilizcie, editor Jn Zozuak, Preov 2003, s. 167.

Pozri,.:. 1996, s. 62.

Pozri BERGER, P.: Zur Dialektik von Religion und Gesellschaft. Tbingen 1973, s. 20.

jednotu jej innost. Ke vak sledujeme spoloensk udalosti, zisujeme, e slobodn osoba je nositekou aktivt spoloenskho celku, ktor sa uskutouj istou formou prirodzenej zkonitosti.7 Deje sa to preto, lebo zospoloentenie sa koordinuje tmito aktivitami, take ich povauje za svoje.

Osobnos loveka sa vytvra u v embryonlnom tdiu. Embryo v lone matky prijma vonkajie podnety, vnma zvuk. Zospoloentenie loveka sa zana jeho narodenm, kedy sa zaleuje do nejakho konkrtneho spoloenskho prostredia s uritmi kultrnymi, nboenskmi, etickmi a inmi hodnotami a formami ivota. Je volan prija ich a vyjadri vo svojom osobnom ivote ako len a spolutvorca spolonosti. Zospoloentenie loveka je neustly proces, ktor pokrauje poas celho jeho ivota a uskutouje sa preberanm rol v spoloenskom ivote.

Preberanie spoloenskch rol a zalenenie do spoloenskch skupn uruje a vymedzuje udsk slobodu. Zrove roly, ktor lovek prijma v spolonosti a skupiny, do ktorch sa zaleuje, poskytuj monosti pre nov aktivity. Tak sa zospoloentenie loveka uskutouje ako ist dialektick proces, ktor ho na jednej strane vymedzuje, ale na druhej strane mu dva nov monosti slobodnho vberu. V sasnej spolonosti roly, ktor lovek prijma, s mnoh a asto nezvisl, o vytvra vek problmy. Zvyuje sa dleitos, ktor sa dnes kladie na roly a truktry, priom sa prehliada identita osoby. V sasnej dobe je preto vemi aktulna otzka: o je identita a sloboda loveka Sociolg R. Dahrendorf, ke vo svojej knihe8 rozober typ loveka, ktor predklad sociolgia - homo sociologicus, tvrd, e to nie je ni in, ako nosite spoloenskch rol, ktor sa vytvraj v spoloenskch systmoch. Nie je to iv lovek s telom a krvou, ale bbka, ktor riadia nite spolonosti a ona hr ich roly. Takhoto loveka vidme v dnenej spolonosti. V sasnosti lovek asto vyerp svoje roly a zabda na seba samho. V takom prpade identita loveka smeruje k zrovnaniu nahromadenm rol a jeho sloboda sa men na mechanizmus koordincie rol. Otzkou vak je, i a do akej miery tieto javy tvoria nevyhnutn dsledky sasnho spoloenskho ivota, ktor lovek neme odvrti, alebo produkty slobodnho vberu, ktor ho lkaj a zvdzaj.

Nrast potu spoloenskch truktr a rol v sasnej spolonosti nevedie nevyhnutne k ohranieniu slobody loveka. Ako sme uviedli, zalenenie loveka do spoloenskch truktr a preberanie spoloenskch rol ho nielen neobmedzuje, ale dva mu nov monosti slobodnho vberu. Z toho vyplva, e nrast spoloenskch truktr a rol v sasnej spolonosti m za nsledok Podrobnejie pozri SIMMEL, G.: Einleitung in die Moralwissenschaft, 1. diel. Berln 1982, s. 196.

Pozri DAHRENDORF, R.: Homo sociologicus, Ein Versuch zur Geschichte, Bedeutung und Kritik der Kategorie der sozialen Rolle. Kln-Opladen 1970.

nrast nielen oblast obmedzovania, ale aj monost slobody a slobodnho konania. Ke lovek kontroluje svoje roly a zachovva jednotu svojej osobnosti v rznorodosti svojich aktivt, posiluje svoju identitu a slobodu. Role netvoria identitu, ale ju vyjadruj. A sloboda sa nevyerpva koordinovanm rol, ale vyjadruje sa zvltnosou prtomnosti loveka.

Roly ud v sasnej spolonosti s asto nezvisl a neprepojen. Ak sa vyli Cirkev ako zjednocujci faktor, ktor sasn spolonos prehliada, neexistuje iaden in veobecn zjednocujci tvar. Sasn spolonos m ist sdrnos, ktor je vak abstraktn, o sa prejavuje v chaotickch a anarchickch smeroch. V tejto abstraktnej spolonosti s mnotvom truktr, rol a smerov preva lovek vnu krzu svojej identity. Cez zvntornenie tohto spoloenskho stavu vna do svojho svedomia spoloensk roztiepenie. Ke pri tom nem nejak zjednocujci princp, trieti svoje sily na rzne spoloensk roly. Tak sloboda, ktor sasnmu loveku ponka spolonos, sa rozklad a smeruje k roztiepeniu a spoloenskej nezrozumitenosti. Na druhej strane mnostvo informci a podnetov, ktor prijma sasn lovek, prevyuje jeho fyziologick vnmavos. Stoj pred tokom zmien, ktor spontnne vyvolvaj jeho sebaobranu. Sna sa skoncentrova do seba, obmedzi svoje kontakty s okolm alebo premeni ich na formlne a povrchn. V tejto snahe mu pomhaj a posiluj ho prostriedky sasnej technolgie. Vlastn auto, televzor, rdio, pota posiluj dnenho loveka kra tmto smerom.

Vyslobodzuj ho z prostredia, ale zrove ho zotrouj sebe sammu. Ponkaj mu vek slobodu, ale zrove mu vytvraj neznesiten obmedzenia, ktor ho ved do chorobnch stavov: psychick choroby, drogov zvislos, nsilie, samovrady.

Pluralizmus sasnej spolonosti ponka loveku monos vekho vberu, ale vytrca sa hbka slobody loveka. lovek m vek vber, avak nepozn slobodu. Osamostatnenie spoloenskch truktr a nedostatok jednoty m katastroflny vplyv na udsk svedomie. Ke lovek zvntorn spoloensk situciu a nenjde jednotu, autonmne hodnoty u neho spsobia roztiepenie.

Ke lovek nie je astn na jednote Cirkvi, neustle ije v roztiepen.

V spolonosti s autonmnymi a neprepojenmi truktrami sloboda loveka strca svoje prav miesto a stva sa len osobnm prvom. Ak sa lovek neotvor s lskou k nejakmu spoloenskmu tvaru, kde by il a teil sa so svojej osobnej slobody, bude sa snai preva ju vo svojom osobnom tele. Tak potla svoju spoloenskos, ale aj svoju slobodu, ktor je nerozlune spojen s jeho spoloenskosou. Sloboda loveka nie je len osobnou zleitosou, ale vzahom spoloenskch truktr a kontaktov. Nikto neexistuje sm, ale vo vzahu k inm. Ani jeho sloboda neexistuje sama, ale vo vzahu k slobode inch. Existencia inch je predpokladom ivota a slobody kadho loveka.

Obvykle sa domnievame, e naa sloboda sa ohraniuje prtomnosou inch, preto inch vnmame ako prekky pre nau slobodu. V skutonosti vak bez inch nie je mysliten naa sloboda. Ak slobodu by mal lovek, ak by il na svete sm Ak zmysel by mala jeho sloboda Prtomnos inch tvor predpoklad pre slobodu, pretoe bez prtomnosti inch nie je mon zachovanie a prejavenie naej slobody. Spoloenskos tvor primrny znak loveka a jeho sloboda existuje vo vzahu k jeho spoloenskosti.

Sociolgovia pri skman spoloenskho ivota loveka zdrazovali bu jednotlivca alebo spolonos. Cirkev ponka tretie rieenie, ktor zachovva jednotu jednotlivca a spolonosti, priom prvorad hodnotu dva osobe. Osoba je sasne jednotlivec a spolonos, jeden a mnoh,9 o vyplva z uenia Cirkvi o Tele Isusa Christa.10 V Cirkvi sa obnovuje jednota udskej prirodzenosti a udskej spolonosti bez toho, aby sa ruila osobn identita a spoloensk rznorodos. Naopak, osobnou identitou a spoloenskou rznorodosou sa vyjadruje a prejavuje sloboda v Christu. Jednota lenov Cirkvi v Christu nielen neru ich osobn identitu, ale ju vyzdvihuje, priom sa odhauje rznorodos innost v Cirkvi.11 m viac sa lovek zjednocuje s Christom, tm viac vyuva Jeho dary a tm dokonalejie sa napa ako osoba a zskava svoju osobn identitu.

V Christu lovek nachdza seba samho a svoju slobodu v osobch inch, preto je volan stara sa o inch. Ke sa star o inch, napreduje v lske, a ke napreduje v lske, napreduje v slobode. V tejto svislosti je dleit poveda, e kresansk etika je ontologick a nepredklad loveku nov pravidl ivota, ale posva ho do novho spsobu ivota, ktor zanechva zkon hriechu a smrti.

Spoloenskos Christovej Cirkvi sa neobmedzuje len na rove stvorenho sveta, ale roziruje sa aj do nestvorenej reality, kde dosahuje svoje naplnenie.

lovek sa stva astnkom Boej prirodzenosti12 a zastuje sa na nestvorenom Boom ivote, kde nachdza nestvoren, a preto skuton a absoltnu slobodu.

Poslanm Cirkvi je kza Evanjelium vetkm nrodom, zmeni spsob ivota ud, ktor ij v hriechu a ukza im cestu k spse. Cirkev vak repektuje slobodu loveka, preto nepouva iadnu formu nsilia. Prav kresanstvo neovlda ud, ale dva im pln slobodu. Kresanstvo bolo Pozri,.:, s. 74.

Pozri 1Kor 12, 27 a Ef 1, 22 - 23.

Pozri Rim 12, 4.

Pozri 2Pt 1, 4.

v minulosti tou silou, ktor v otrokrskej spolonosti poskytla obanom slobodu a zniila nedemokratick prstup k jednotlivm vrstvm obyvatestva.

Kresanstvo je aj dnes tou silou, ktor je schopn inne napomc pri sprvnom napredovan dnenej spolonosti. ДChristos vol loveka k absoltnej slobode a kresansk ivot je orientovan k nej.13 Poslchnutie tejto vzvy oslobodzuje loveka od hriechu a vedie ho k autentickmu ivotu.

Pages:     | 1 |   ...   | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 |   ...   | 52 |    Книги по разным темам