Книги по разным темам Pages:     | 1 |   ...   | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 |   ...   | 52 |

vldcov bolo vies vzorov (z hadiska morlno-etickch tandardov) ivot a vykonva ttny ceremonil, ktor bol v uritom zmysle religiznym mystriom. Faran starho Egypta bol povinn denne prina obete bohom, hoci v kadodennej praxi tto funkcia bola urovan recovi, samotn spsob ivota farana sa menil na aksi liturgiu i skr mystrium. Najtajomnejie rituly vykonval prve on. Aspo epigrafick materily ich spomnaj. Avak pokia ide o ich obsah, ten bol dran v takej tajnosti, e ani zhrobn texty nehovoria o nich ni urit. nsky impertor, japonsk mikado, malajzijsk jangdipertuan jagung - vetci tto nie s panovnci-funkcionri, ale presne definovan sakrlne osobnosti. Tradin japonsk politick filozofia kokutaj, malajsk keradaan, indonzska kebidaksanaan s natoko nasten starmi religizno-ceremonilnymi predpismi, e ich pragmatick sfra predstavuje iba nevznamn as.41 Pravdepodobn vrchol v tomto smere predstavuje rmska politick teria. V nej bola vernos ttu svojm spsobom taktie religiznou ctou, pretoe kult Czara nebol iba politickou, ale aj nboenskou zleitosou. V celej rskej truktre religizne a politick vytvralo nerozdeliten zvzok. Za zkladn cie cisrskej vldy obvykle vyhlasovali filantropiu, z asu na as dokonca Дspsu. V zhode s tm cisrov nazvali sotermi - spasitemi.

V retrospektve sa vetky tieto nroky mu zda dokonale utopickmi ilziami, przdnymi a zbytonmi blzneniami. A takmi aj v skutonosti boli.

No tieto chimry opantvali najlepch ud tej doby - sta spomen Verglia.

Utopick snvanie o Дvenom Rme preilo krach relne existujceho Impria a na stroia zavldlo v politickom myslen Eurpy. Paradoxnm spsobom sa nm astokrt unali dokonca t, ktor by poda logiky svojej viery mali by zo vetkho najviac chrnen pred podobnmi klamlivmi a znepokojujcimi oareniami. V podstate predstava o nezniitenom a Дvenom Rme panovala v kresanskom myslen stredoveku, a to nielen na Zpade, ale aj na Vchode.

Ran kresania vbec neboli anarchistami vo vzahu k Rmskej ri.

Uznanie Дboskho pvodu ttu a jeho moci - aj ke v inom chpan ako u Rimanov tej doby - nachdzame u u apotola Pavla, ktor sa sm odvolal k cisrovi. Pozitvna hodnota a itok ttu v kresanskch kruhoch bola bez problmov uznvan. Dokonca aj surov obvinenia z knihy Zjavenia nie s vnimkou: nimi bola odsudzovan relna nezkonnos a nespravodlivos vtedajieho Rma, ale nie samotn princp politickej moci ako takej. Kresania sa zbone modlili za tt, svet a poriadok, dokonca aj za samotnch czarov. Vysok hodnotenie Rmskej re meme njs aj u tch autorov, ktor boli znmi prve svojou nepoddajnosou a nezlomnosou pred ttnym terorom - u Tertullina a Origena. Teologick Дospravedlnenia impria sa objavili u Pozri L.L. Tajvan, S. Ransimen i jego vizantologija, in: S. Runciman, Vostonaja schizma.

Vizantijskaja teokratija, rusk preklad Moskva 1998, s. 7-8.

v obdob perzekci kresanov v prvch troch storoiach po Christovi. Avak tto Дpolitick vernos kresanov stle musela zostva ohranien. Kresania nevnmali Rm ani ako Bosk, ani ako ven. Dejiny v ich ponman mali in charakter ako u Rimanov-pohanov, a preto boli presveden, e aj existujci poriadok, ktor mnoh z ich sasnkov povaovali za dokonal a ustanoven na ven veky, je rovnako doasn ako ktorkovek in. Prve preto sa Rimanom zdali by kresania burimi, revolucionrmi, aj ke nie kvli tomu, e by sa zaoberali politikou, ale preto, lebo sa jej strnili. Tto ich politick ahostajnos Rimanov drdila. A v podstate u samotn monoteizmus, ako hovoril Erik Peterson, predstavoval v starom svete politick problm. Cirkev bola vzvou pre ru, a ra bola kameom razu pre Cirkev.Zmena nastva a s prchodom sv. Kontantna Vekho. Zaiatkom 4.

storoia sa v ivote Cirkvi odhauje nov epocha. Ra v osobe Kontantna prijma krst a Cirkev vychdza za hranice ntenej klauzry, prijmajc pod svoje posvtn krdla znepokojen antick svet. No svet prina so sebou vlastn rozruenia, pochybnosti a pokuenia, a prina aj vek tbu a pchu. Tto tbu Cirkev musela naplni a pchu zmieri. V znepokojen a zpasoch sa prerodzuje a pocirkevuje star svet. Duchovn prebudenie zachvacuje cel spolonos, cirkevn aj mimocirkevn, vetky spoloensk vrstvy. Doba vekho a slvneho vazstva bola zrove dobou vekch pokuen a utrpen. Ete bolo priskoro hovori o definitvnom vazstve. Svet stle zostval pre Cirkev Дvonkajm. Hne za cirkevnou ohradou pokraoval predchdzajci pohansk ivot.43 A aj samotn predstava o cisrovi-kresanovi zostvala zhadou a hlavolamom, nehadiac na talentovan pokus Euzbia Czarejskho rozpracova uenie o Дkresanskom impriu (P. Beskov pozoruje a detailne skma ponmanie monarchie u Filna Alexandrijskho a jeho vplyv na Euzbiovu teriu).44 Niet dvodov pochybova o primnosti Kontantnovho obrtenia na kresanstvo. Je nepochybn, e bol hlboko presveden, e jedine kresanstvo me oivi chor telo impria, stanc sa novm zjednocujcim princpom v peride rznej dezintegrcie spolonosti. Zd sa, e Kontantn veril, e samotn Boia Prozretenos mu uloila vysok, posvtn misiu, aby obnovil ru, a to na kresanskch princpoch. Tto viera ovea viacej ako ktorkovek in konkrtna politick teria podmieovala jeho politiku i spsob Pozri o. Georgij Florovskij, Imperija i pustynja, Moskva 1998, s. 261.

Pozri o. Georgij Florovskij, Vostonyje otcy cerkvi, Moskva 2002, s. 39.

Pozri P. Beskov, Rex Gloria, The Kingship of Christ in the Early Church, Stockholm: Almquist and Wiksell, 1962, p. 318. O alch vplyvoch na Euzbia pozri Goerge Hunston Williams, Christology and Church-State Relations in the Fourth Century, in: Church History, Vol. (1951)/3, s. 15 sq.; Hendrik Berkhof, Die Theologie des Eusebius von Caesarea, Amsterdam 1939, Francis Dvornik, Early Christian and Byzantine Political Philosophy, Origins and Background, Vol. 2, Washington (Dumbarton Oaks Centre for Byzantine Studies), 1966, p. sq.

vldy. Avak v skutonosti ani v dobe Kontantna tesn spoluprca kresanov s rou neprebiehala stle spene a ndejne. Imprium nebolo pre Cirkev vdy vhodnm spojencom a partnerom. Vetky problmy takejto Дspoluprce sa vemi jasne prejavili u za Kontantnovch nstupcov. Retaurcia pohanstva v ase Julina Apostatu (361-363), hoci nakoniec nebola spen, ukzala, e je ete priskoro hovori o vazstve, lebo za cirkevnou ohradou pokraoval predchdzajci pohansk ivot. Za vetkch to vyjadril aksi oportunista, ktorho spomna bl. Augustn, dajne vyhlasujci: Sme kresanmi kvli venmu ivotu, a pohanmi kvli poteeniam tohto sveta.

Napriek tomu bolo kresanstvo koncom 4. storoia potvrden ako oficilna relgia, ttne nboenstvo v Rmskej ri. Poas vldy Teodozia Vekho sa imprum rozhodlo vstpi do sluby kresanstvu, zrieknuc sa pohanstva, ktor bolo zakzan. Herzy boli taktie postaven mimo zkon. Ra za jednu zo svojich rozhodujcich loh povaovala upevovanie a ochranu ortodoxie. Nov shlas predpokladal v prvom rade zachovanie kresanskej sdrnosti. Existovalo iba jedin, vetko objmajce kresansk spoloenstvo, ktor bolo sasne rou aj Cirkvou. Boli v om sce rzne truktry i Дsily, navzjom sa jasne liace, no zrove tesne spojen - Дduchovn aj Дsvetsk, Дcirkevn aj Дpolitick. Tto idea nebola vonkoncom nov. Sasne ttom aj Cirkvou bol naprklad star Izrael. Rmske imprium taktie reprezentovalo Дpolitickoekleziologick intitt, a tento podvojn charakter si zachovalo aj potom, o prijalo krst v osobe apotolom rovnho Kontantna. A kresansk sdrnos bola myslen predovetkm ako jedin teokratick truktra. Toto bol smel pokus, grandizny zmer. No vsledky neboli vdy jednoznan. Vo vntri Дjedinho spoloenstva, podobne ako u skr, existovalo naptie. Udra rovnovhu medzi sakrlnym a profnnym nebolo samozrejmosou. Avak vidie to ako konflikt dvoch proti sebe stojacich spoloenstiev i sfr by nebolo sprvne.

V stredoveku jednoducho neexistovali dve rzne Дobce. Spor sa tkal dvoch Дsl jednho a toho istho spoloenstva. V tomto sa Vchod, napriek rozdielnostiam skutonho chodu udalost, mlo lil od kresanskho Zpadu. Zkladn problm v oboch astiach kedysi jednotnej re bol ten ist - bol to problm Дkresanskho spoloenstva, Дsvtej re. Je celkom prirodzen, e osobitne na Vchode bolo Дsvt imprium hrozivou skutonosou, Дhmatatenm faktom relneho sveta, ako povedal znamenit James Bryce.45 Na Zpade zostvalo skr ideou a nrokom. Bolo tomu tak aj preto, lebo od db Kontantna u nie je srdcom impria Star Rm, ale Kontantinopol. No histria Byzancie sa stala bezprostrednm pokraovanm histrie Rma.

V zpadnch provincich bol rmsky poriadok podroben zdrvujcej detrukcii, avak na Vchode preil storoia. A hoci vo vchodnom odeve Pozri James Bryce, The Holy Roman Empire, New York 1907, p. 347.

Byzancia-Nov Rm a do konca svojej historickej existencie zostvala Дcisrstvom Romeov. Aj jej zkladnm problmom bola otzka ДVenho Rma. Ohromn aoba impria je prve tu pociovan ovea silnejie ako na Zpade. Zvl dleit je, e Дbyzantsk problmy op, s predchdzajcou nejednoznanosou a ostrosou, vznikaj na Zpade, ke sa v ase Karola Vekho a jeho nstupcov obnovuje ra. Karol sm seba povaoval za zkonnho nstupcu Kontantna a Justinina. Jeho silia, jeho politika v religiznych otzkach je formlne takmer t ist ako u byzantskch cisrov.

asto tvrdia, e vchodn Cirkev odovzdala svoju Дslobodu do rk cisrov. Na byzantsk systm nalepili poniujcu nlepku Дczaropapizmu, domnievajc sa, e skutonm vldcom i najvym hierarchom v Cirkvi bol impertor. Takto tvrdenie ale nie je mon bez ignorcie historickch faktov a bril sa proti nemu aj tak vern ppeskmu prestolu myslite ako bol Henri Grgoire.46 Na druhej strane je pravdou, e histria Byzancie bola v uritom zmysle avantrou, nespenm a mono aj nemiestnym experimentom v kresanskej politike. Avak uvaova o om meme iba vtedy, ke budeme vychdza z jeho vlastnch princpov. Mimo toho, ako aj mimo dkladnho a nestrannho hodnotenia historickch svedectiev nezistme, e ide len o historick anachronizmus. V byzantskom systme cisrovi patrilo vysok a slvne postavenie. Obklopovala ho aureola teokratickej vekoleposti. Dvorn ceremonil bol pyn a dkladne prepracovan, majc takmer religizny charakter. No napriek vetkmu cisr nebol ni viac, Дlen laik. V chrme aj v Cirkvi mu nlealo viditen a dstojn miesto, ale nepatril medzi oficilnu cirkevn hierarchiu. Jeho hlavnou povinnosou bolo by dobrm kresanom, o mu malo zarui, e bude spravodlivo a zbone vldnu. A impertori sa napriek kritike o to vinou primne snaili.

T historici, ktor dnes hovoria o zasahovan cisrov do vntornch zleitost Cirkvi, paradoxne zabdaj, e sa tak dialo hlavne v ase dominancie herzy (arianizmus, monoteletizmus, ikonoborectvo a pod.). Alebo neskr v 13.

a 15 st., ke tch, ktor odmietali niu, neraz Дpresviedali o sprvnosti zjednotenia argumentami inkvizcie. Prve vtedy sa panovnci v snahe zska zpadn pomoc proti islamu takmer s periodickou pravidelnosou pokaj tlai pravoslvnych hierarchov ku kompromisom, ktorch poslednm a doposia najvm dkazom zostva Ferraro-florentsk koncil v rokoch 143839.

Byzancia sa v podstate usilovala o zachovanie vzahu medzi Cirkvou a ttm v tom intervale, jako je tento nartnut u na strnkach Novho Zkona, a potom podrobnejie vdefinovan vaka v Melitonovej apolgii, kde nadobda Por. Henri Grgoire, The Byzantine Church, in: Byzantium, Oxford 1948, s. 129-130.

konkrtnejiu a rozpracovanejiu podobu. Tto Дkresansk politolgia rozvja mylienku o tesnej spojitosti osudov Rmskej re s Cirkvou - apropo, ani uenie o Moskve ako Treom Rme sa ned plne pochopi mimo tohto kontextu. V tejto mylienke sa skryto predpoklad, e prameom spomnanho zvzku je Boia Prozretenos, vaka ktorej Pax Romana - rmsky mier poslil ako urit Дprprava na evanjeliov kze, a t zasa zabezpe blahobyt Rmskej re. V istej chvli bol Дpredchodcom Melitonovej vahy jeden vrok sv. Justna Filozofa, ktor videl v rmskej armde, zniiacej Jeruzalem, nstroj Boej Prozretenosti, potrestajcej idov za odvrhnutie Mesia a neprijatie Novho Zkona.47 Preto poda slov S. Kotliarevskho Дadresovanie Markovi Aurliovi Melitonovej apolgie predvda spojenie impria s kresanskou Cirkvou, historick osudy ktorch s natoko silno spojen, e asn nedorozumenia ich nemu rozdeli. Meliton akoby vopred uskutooval Kontantnovu reformu.Prve tto mylienku o storoie a pol neskr podrobnejie rozvjal u spomnan Дotec cirkevnej historiografie Euzbios Czarejsk.49 Ten v prvej polovici 4. storoia vyslovil presvedenie, e cisr Kontantn vyplnil prve to obetovanie, ktor dal Boh Abrahmovi, e dovedie pohanov k jednote s Bohom, i slovami Psma, e bude otcom mnohch nrodov.50 Fakt, e sa Cirkev objavuje v Rmskej ri, je pre Euzbia zrejmm prejavom Boha skrze historick proces, ktorho je, koniec koncov, Pnom. Euzbios sa ale ani tu nezastavil. V zhode s obdivovanm Origenom, poda ktorho vber Boou Prozretenosou Augustovho sveta ako najpripravenejieho pre renie Evanjelia bol elov, Euzbios ponma Bosk monarchiu ako plod Boieho diela v histrii.51 tt a Cirkev s akoby jedinm organizmom. V rmci tejto jednoty m cisr sce vznamn postavenie ako Дudriavajci, avak v ostatnom sa mus aj on podriaova cirkevnmu ueniu a knonom ako kad oban re.

Jeho lohou je predovetkm spravodlivo vldnu a pomha ri a chrni prav vieru. Jeho titul u nem bosk charakter, a on u nie je Pozri A.I. Sidorov, Kurs patrologiji. Vozniknovenije cerkovnoj pismennosti, Moskva 1996, s.

248-249.

Pozri Predhovor S. Kotliarevskho k prekladu prce Marka Aurelia do rutiny pod nzvom ДRazmylenijaУ, Magnitogorsk 1994, s. XLVIII-XLIX.

Pozri Henry Chadwick, The Early Church, Londn 1967, s. 71.

Wallace-Hadrill, Eusebius of Caesareja, Westminster: The Canterbury Press, 1961, p. 183;

Daniel Stringer, The Political Theology of Eusebius Pamphili, bishop of Caesaera, The Patristic Byzantine Review, Numer 2/1982, pg. 137-147; R.L.P. Milburn, Early Christian Interpretation of History, Bampton Lectures of 1952 (London: Adam and Charles Black 1954), pp. 69-70.

Fr. Dvornik, Early Christian and byzantine Political Philosophy, Origins and Background, Vol. II, Washington: the Dumbarton Oaks Centre for Byzantine Studies, 1966, pg. 615.

jednm z bohov a v zmysle vykonvania sviatost ani pontifom maximom.Taktie ra nie je ven a jej trvanie me by natiahnut maximlne do doby, ktor bude predchdza vystpeniu antichrista a nasledujcu parsiu. Ako vak plynul as, bolo stle jasnejie, ak ak je obchdza pokuenie czaropapizmu! Preto sa Byzantncom neraz zdalo, akoby teritorilne zmenovanie impria pokraovalo s narastanm hriechu.

No na jeden dleit fakt sa pri tchto logickch vahch zabda, na u spomnan vchodn ekleziolgiu. Prve ona do znanej miery ovplyvovala a svojm spsobom aj dnes ospravedluje Vchodormsku ru a jej dediov uenm o neoddelitenosti Cirkvi nebeskej od pozemskej, o nasmerovan re smerom ku krovstvu Boiemu, ktorho by v najlepom prpade mohla by iba efemrnym obrazom. lohou cisrov bolo zaisti tak podmienky v impriu, aby kad oban mohol pozna a vyznva prav vieru, a i v slade s Bomi zkonmi. Tie sa prostrednctvom knonov stvali ttnymi zkonmi, m napali idel byzantskej symfnie dvoch moc.

Pages:     | 1 |   ...   | 43 | 44 | 45 | 46 | 47 |   ...   | 52 |    Книги по разным темам